logo Rímskokatolícka cirkev Farnosť Ľubica

Nachádzate sa tu: Domov > Farnosť > Kostoly > Farský kostol

Farský kostol

 

Ľubickí nemeckí kolonisti si, podobne ako v Spišskej Sobote či vo Vrbove, postavili okolo polovice 13. storočia svoj farský kostol na vyvýšenine nad mestečkom a zasvätili ho Nanebovzatiu Panny Márie.
Kostol bol postavený ešte v románskom slohu so štvorcovou svätyňou. Bol pomerne veľký, s honosným portálom na južnej strane, čo svedčí o početnosti i relatívnej hospodárskej sile nových usadlíkov. Tým viac, že ľubickí Slováci v tej dobe tiež mali svoj vlastný kostol.
Medzitým sa mestečko vzmohlo, a preto si okolo roku 1330 Ľubičania svoj kostol prebudovali a rozšírili. Vtedy dostal kostol svoj dnešný gotický charakter.

 Pohľad na farský kostol

 

Klenbu mala v tej dobe len svätyňa. Samotnú svätyňu rozšírili tým, že jej urobili päťboký záver. Loď mala rovný strop. Avšak krátko nato, okolo polovice 14. storočia, sa na Spiši rozšírila móda nahradiť rovný strop kostolov klenbou. V Ľubici sa to stalo asi roku 1390, pretože 21. decembra 1390 dal pápež Bonifác IX. odpustky tým, ktorí prispejú k stavbe ľubického kostola. Pre udržanie klenby postavili doprostred lode tri osemboké stĺpy a tak vznikol v Ľubici najväčší dvojloďový kostol na Spiši. Loď dostala nové veľké okná a pri svätyni bola postavená sakristia. Kostol, najmä jeho vnútorné zariadenie, husiti v roku 1433 zničili či poškodili.


Koncom 15. a začiatkom 16. storočia dostal kostol nové gotické vnútorné vybavenie vysokej kvality. Okolo rokov 1450 - 1460 vznikol asi gotický oltár sv. Mikuláša, ktorého socha by mala byť v košickom múzeu. V tej dobe si dali veriaci uliať aj nový zvon a bronzovú krstiteľnicu. Okolo roku 1510 sa však Ľubičania rozhodli, že svoj kostol vybavia modernými gotickými oltármi a zariadením a obrátili sa na levočskú dielňu Majstra Pavla. Spomedzi diel, ktoré vtedy vznikli, honosný bol najmä hlavný oltár. Iste bol vysoký a je nesmiernou škodou, že sa z neho dodnes zachovala len oltárna skriňa so sochou Panny Márie, Ježiška a jednej svätice.

Kostol dostal nový kríž, viacero oltárov, najmä Oltár sv. Anny Samotretej, Oltár sv. Márie Kleofášovej a Márie Salome, (tieto oltáre sú dnes v Maďarskej národnej galérii v Budapešti), Oltár sv. Barbory a Magdalény (sochy sv. Barbory a Magdalény sú v SNG v Bratislave), nový Oltár sv. Mikuláša a Oltár apoštolov (krídla týchto oltárov boli v roku 1910 odovzdané do košického múzea). Interiér doplnili aj cenné lavice v svätyni kostola. Akiste bola aj pekná kazateľnica.

V roku 1546 sa mesto stalo evanjelickým. Zariadenie kostola však ostalo pôvodné, evanjelici ho neodstránili. Podľa všetkého postavili alebo obnovili v zadnej časti lode drevený chór. V rámci rekatolizácie prevzali kostol katolíci v roku 1674.

O jeho stave sme informovaní asi z roku 1708. Farárom bol poľský kňaz Podolský, ktorý však okrem Ľubice bol farárom aj ďalších 4 farností. 12 rokov sa však na Spiši neukázal a pastoráciu vykonávali zaň kapláni z radov podolínskych piaristov alebo kežmarských paulínov. Kostol bol preto zanedbaný, ale ešte stále v ňom bolo päť gotických oltárov. Pravda, v tej dobe bolo v Ľubici len 74 katolíkov oproti asi 2000 evanjelikom. V tom istom roku kostol aj s vežou vyhorel a neskôr sa veža dobudovala. Požiar možno poškodil aj hlavný oltár. Preto keď sa v roku 1709 stal farárom učený a veľkorysý kňaz Juraj Rayscher, objednal si v levočskej dielni Vavrinca Olafa Engelholma nový hlavný oltár na vlastné náklady.

V roku 1732 v ľubickom kostole boli už len tri oltáre: hlavný, Oltár sv. Anny a Oltár sv. Barbory a Magdalény. V tom roku bolo v Ľubici len 394 katolíkov oproti 1645 evanjelikom. Pre sochu Panny Márie a Ježiška dal Wodzicky zhotoviť strieborné korunky.

Po odchode Wodzického sa stal jeho nástupcom nemenej veľkorysý piarista P. Anton Wisniewski, ktorý dal kostolu v podstate dnešný výzor. Najsamprv zriadil pod svätyňou kryptu, opravil sakristiu a urobil do nej nový vstup zvonku. V roku 1766 obstaral pre kostol dva úplne nové bočné oltáre: Obrátenia sv. Pavla a Oltár sv. Tomáša.

Staré oltáre premiestnil do malého kostola. O rok neskôr dal zhotoviť pre lavice v svätyni busty cirkevných otcov a z vlastných prostriedkov objednal kazateľnicu. Starú tiež premiestnil do malého kostola. Najväčšia zmena však nastala, keď v roku 1772 dal celý kostol zvnútra vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou. Potom dal pozlátiť hlavný a bočné oltáre a dal zhotoviť do lode nové lavice.

Veľkému požiaru Ľubice v roku 1786 podľahol aj kostol s vežou, veža bola obnovená v roku 1792, pri čom dostala dnešný barokový tvar. Po opätovnom začlenení Ľubice do Uhorska v roku 1772 sa stali farármi domáci kňazi. V roku 1803 to bol Ignác Heidinger. Spišský biskup pri vizitácii musel konštatovať, že kostol je v dobrom stave. Katolíkov bolo 846 a evanjelikov 1968.

V rokoch pred prvou svetovou vojnou bol farárom kanonik Jozef Harenčár. Ten odovzdal – so súhlasom biskupa Párvyho – košickému múzeu v roku 1910 krídla z dvoch gotických oltárov a v roku 1917 dva gotické oltáre z malého kostola do Maďarskéno národného múzea v Budapešti. V tej dobe utrpel kostol aj ďalšie straty. V rokoch 1916 a 1917 vojsko zrekvirovalo z Ľubice tri zvony. Išlo o zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Súčasne padlo rekvirácii aj 80 píšťal z organa. Vzali aj medený plech zo strechy kostola, takže kostol mnoho rokov bol len provizórne zakrytý. Aj táto provizórna strecha zhorela pri požiari v roku 1934, v dôsledku čoho došlo v rokoch 1936 – 1937 ku generálnej oprave kostola. Dostal nielen novú strechu, ale aj veža dostala novú helmicu v pôvodnom barokovom tvare, kostol bol vydláždený a opravili sa aj oltáre i vnútorná výmaľba kostola. Potom sa opravila aj medzičasom spustnutá fara.

V roku 1945 došlo k výmene časti obyvateľstva, pretože nemeckí veriaci boli na základe Benešových dekrétov vyhnaní z vlasti. Ale aj noví obyvatelia ukázali svoj hlboký vzťah k farskému kostolu. Pri rôznych opravách pracovali zväčša zdarma. Len tak sa mohla v rokoch 19641965 urobiť generálna oprava celého kostola a veže, v roku 1986 nahradiť medzitým zhrdzavená plechová krytina krytinou medenou a obnoviť maľba v kostole. Na veži sa pôvodný silne poškodený nástenný obraz Panny Márie nahradil železnou plastikou znázorňujúcou Pannu Máriu. Keďže starú faru v roku 1952 prevzal štát pre účely školy, postavili veriaci v rokoch 19921994 novú budovu fary. Kostolu venujú ľubickí farári stále veľkú pozornosť. Najmä v poslednej dobe bolo zreštaurovaných mnoho vecí, predovšetkým hlavný oltár s gotickou oltárnou skriňou so sochou Panny Márie od Majstra Pavla z Levoče a bočné oltáre.

 

 Pamiatky kostola

 

Zaujímavá je už poloha kostola, ležiaceho excentricky nad mestom na kopčeku, čím vlastne celej Ľubici dominuje. Obklopený je murovanou ohradou, za ktorou bol pôvodne cintorín.Kostol má mohutnú vežu s gotickým oknom, nad ním s kovovou ochodzou a s barokovou helmicou. Ochodza slúžila do polovice 20. storočia ako strážnica proti požiarom.

 


Spodná časť veže, ako aj schodište na prvé poschodie, sú románske. Vo veži je jeden veľmi vzácny zvon, uliaty v roku 1475 na počesť Panny Márie slávnymi spišskonovoveskými zvonolejármi Pavlom Gaalom a Jánom Wagnerom.

 

Ešte kým vojdeme do kostola, všimnime si na ľavej (južnej) strane niekoľko architektonických pamiatok. Je to predovšetkým veľmi honosný gotický portál z 13. storočia vedúci pôvodne do svätyne. Je bohato členený šiestimi hruškovitými kamennými prútmi, ktorých hlavice sú zdobené krabmi na spôsob listov a miesto posledného kraba na ľavej strane je hlavička Adama. Hlavička Evy na druhej strane sa nezachovala.





Na tej istej stene hore bolo v roku 1965 objavené nádherné okienko v tvare okrúhlej rannogotickej rozety. Patrí k najstarším pamiatkam kostola. Okno vyplňuje kruh, ktorý sa preplieta s 8 lupeňmi. Takýto typ rozety je na Slovensku zriedkavý a vyskytuje sa najmä v západnom Francúzsku na románskych architektúrach. Je nesporné, že celý obrazec má symbolický obsah.

 

 

Na jednom opornom stĺpe možno ešte vidieť zbytky slnečných hodín a veľmi zaujímavý je renesančný reliéfny obrazec na jednej špalete okienka svätyne. Vzadu kostolného dvora je malá kaplnka, v ktorej je pôvodná socha Imakuláty so stĺpom, ktorého kópia stojí na námestí pred evanjelickým kostolom. Nad vchodom do sakristie je rok 1764.

 

Pod vežou sa vchádza do kostola románskym portálom z polovice 13. storočia. V kostole je ešte jeden väčší románsky portál na pravej (južnej) strane lode (dnes súčasť Lurdskej kaplnky). Pohľad do kostolnej lode je fascinujúci...

 



Uprostred kostola sú tri osemboké štíhle stĺpy zo 14. storočia, ktoré rozdeľujú hlavný chrámový priestor na dve lode. Je to jeden z typicky spišských dvojloďových kostolov, a to najväčší z nich. Na stĺpoch sú zachytené gotické rebrá elegantnej krížovej klenby, ktoré spolu s veľkými oknami svedčia o vyspelosti gotickej architektúry tohto chrámu. Konzoly viacerých rebier majú tvar ľudských tvárí.

Zvláštnosťou je, že celý kostol – múry vrátane stĺpov a klenby – sú pomaľované neskorobarokovou iluzívnou maľbou z roku 1772. Jej autor a fundátor P. Anton Wisniewski je namaľovaný na ľavej strane svätyne, akoby sa modlil breviár a díval sa na hlavný oltár. Do tohto rokokového prostredia zapadajú elegantné kostolné lavice lode z roku 1773. Vpredu v svätyni je gotické pastofórium na uschovávanie Eucharistie s pôvodnou mrežou.

Celému kostolu dominuje hlavný oltár. Je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a zapĺňa celú čelnú stenu svätyne. Je to oltár barokový asi z roku 1709 z dielne slávneho levočského majstra švédskeho pôvodu Vavrinca Olafa  Engelholma. Oltáru dominuje čierna a zlatá farba, ktoré sa pekne doplňujú. Barokové krútené stĺpy nesú postavy dvoch anjelov – kariatídy.

 

 

Ľubický hlavný oltár má ešte jednu zvláštnosť. Ide o šesť oválnych obrazov, z ktorých tri ho ovenčujú z jednej a tri z druhej strany. Všetky majú okrem obrazu aj latinské nápisy, ktoré charakterizujú jednotlivé udalosti. Predstavujú významné udalosti zo života Panny Márie, ktoré sa majú čítať vodorovne, počnúc hore vľavo: Nepoškvrnené počatie - Narodenie, Predstavenie v chráme - Zvestovanie, Navštívenie Alžbety – Očisťovanie po pôrode. Za oltár vedú z oboch strán dvere. Na jedných je namaľovaný prorok Eliáš, na druhých prorok Izaiáš. Ide naozaj o jedinečný oltár vysokej umeleckej, ale aj duchovnej hodnoty.

 

Uprostred je však gotická oltárna skriňa z pôvodného oltára od Majstra Pavla z Levoče asi z roku 1511. Madonu s Dieťaťom sprevádzajú po stranách 55 cm vysoké sošky štyroch svätíc: sv. Kataríny – jedine tá je pôvodná, Barbory, Doroty a Margity, ktoré boli dorobené neskôr. Ľubická plastika Madony s Dieťaťom patrí medzi najušľachtilejšie a najkrajšie na Spiši i na Slovensku. Typické pre Madony Majstra Pavla je to, že tvár majú sploštenú, čo pôsobí dojmom nehy.

 



Socha je veľmi citlivo zreštaurovaná, čo dáva vyniknúť jej pôvodnej kráse. Je 160 cm vysoká a držanie tela je typicky gotické v tvare jemného S. Na ľavej ruke drží Dieťa, v pravej má žezlo. Jej bohato členený plášť, ktorý si ľavou rukou pridržiava, držia dole dvaja anjelici s tvárami veľmi podobnými anjelom na Oltári Narodenia v Levoči.

Madonu sprevádzajú z oboch strán barokové sochy jej rodičov sv. Anny a Joachima. Nad gotickou skriňou je oválny obraz znázorňujúci patrocínium kostola, teda Nanebovzatia Panny Márie. Pochádza od významného levočského maliara Jozefa Czauczika a bol namaľovaný na objednávku farára v roku 1828.





Obraz držia odspodu dvaja anjelici. Zaujímavé je ukončenie oltára. Nad oblakmi, z ktorých vyzerajú tváre troch anjelikov, je Boh - Otec, ktorý s otvorenou náručou očakáva Pannu Máriu. Aj túto scénu lemujú z dvoch strán dvaja anjeli. Medzi oltárnou skriňou a obrazom je na oválnom štíte erb obsahujúci písmená MARIA. Nad ním je kniežacia koruna. To znamená, že na štíte bol pôvodne iný erb. Akiste erb kniežat Lubomirských, ktorí boli v tej dobe starostami zálohovaných spišských miest a na oltár pravdepodobne aj prispeli.

 

 

 Celkom hore na oltári je olejomaľba Nanebovzatia Panny Márie z r. 1828 od známeho levočského maliara Jozefa Czauczika (1780 – 1857).

 

Vedľa oltára pri vchode do sakristie je ďalšia významná pamiatka: Veľký kríž z dielne Majstra Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia.





V sakristii je ďalší gotický kríž. V kostole je ešte jedna vzácna pamiatka zo stredoveku. Ide o bronzovú krstiteľnicu, ktorá bola uliata v roku 1463 v známej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielni. Jej kalich má výzdobu v troch prstencoch. Vo vrchnom sa opakuje motív Ukrižovania a sv. Petra a Pavla, v druhom je nápis: na slávu Narodenia Márie Panny v roku Pána 1463, v ďalších sú ornamenty. Je zaujímavé, že je venovaná Narodeniu Panny Márie a nie jej Nanebovzatiu, čo tvorí patrocínium chrámu. Svätyňa ľubického kostola obsahuje naozajstné skvosty.

 

Za víťazným oblúkom stoja dva barokové bočné oltáre, ktoré dal vyhotoviť v roku 1765 farár Anton Wisniewski z vlastných prostriedkov. Oltáre sú zasvätené apoštolom a  evanjelistom. Na pravej strane je Oltár obrátenia sv. Pavla. Veľký obraz znázorňuje, ako Šavol padol z koňa pod vplyvom „blesku“ z neba a odpovedá na otázku, ktorú počuje: Šavol, Šavol, prečo ma  prenasleduješ? Odpoveďou je jeho otázka: Kto si, Pane? Po stranách obrazu sú sochy evanjelistov sv. Jána a Matúša. Oltár má hore trojuholník symbolizujúci „Božie oko“.





Na druhej strane je Oltár sv. Tomáša. Obraz znázorňuje známu udalosť, keď sa Kristus po  zmŕtvychvstaní zjavuje apoštolovi Tomášovi, ktorý o jeho zmŕtvychvstaní pochyboval, a vyzýva ho, aby vložil prsty a ruku do jeho rán. Autor obrazov z oboch oltárov nie je známy. Obraz doprevádzajú sochy evanjelistov sv. Marka a Lukáša. Pri nohách každého evanjelistu je jeho atribút. Aj tento oltár má na vrchu trojuholník, ten však má symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Oba oltáre sú pekné barokové práce.


 

Pri oltári Obrátenia sv. Pavla je baroková kazateľnica. Aj tú dal zhotoviť farár Wisniewski v roku 1767. Na jej telese nie sú cirkevní otcovia, ako to často býva, ale traja anjelici, držiaci v rukách symboly viery (kríž), nádeje (kalich) a lásky (srdce). Na jej vrchu je postava Spasiteľa, držiaceho v rukách tabuľku s latinským nápisom: Kto nepočúvne Cirkev, nech ti je ako pohan a mýtnik. Kostol má zachované aj pôvodné barokové lavice z roku 1773.

 

Vzadu kostola je drevená empora – chór. Neskororenesnačný chór spočíva na šiestich stĺpoch a na ňom je umiestnený organ z 19. storočia s píšťalami z 20. storočia. Jeho zábradlie je delené na kazety, v ktorých je desať obrazov hudobníkov hrajúcich na rôzne hudobné nástroje. Obrazy sú zo začiatku 18. storočia a obnovené boli v prvej polovici 20. storočia.




Vzadu pod chórom je barokový obraz Dobrého pastiera.

 

 

Rýchle odkazy:

Sväté omše online...

 

  Audiokniha pre lektorov (mp3)

 

 

Adresa a rýchly kontakt:

Povstalecká 47, 059 71 Ľubica

tel.: +421 52 4566232

e-mail: farnostlubica@gmail.com

 

nach oben