Sú stavebný prvok slúžiaci na prekonávanie výškových rozdielov jednotlivých úrovní podláh. V kostole ich máme niekoľko. Zaujímavú históriu majú v súvislosti s chórom. Chór alebo chórus bol na vyvýšenom podlaží ( prvé poschodie v chráme ) a bol určený predovšetkým pre spevákov ako aj pre kantora a umiestnenie organu. Drevený chór postavili evanjelici, keď ho využívali viac ako 125 rokov, od roku 1548 do roku 1674. V čase protireformácie v roku 1694, prichádza kamenársky majster Juraj zo Spišskej Soboty, aby viedol novostavbu chóru a veže v Ľubici. Na západnej strane chrámovej lode je spoločná stena s vežou kostola. Do prvej etáže veže vedie zvonka stavby románske schodište, vložené do hrúbky východného múru veže ( teda západného múra chrámovej lode ). Po ňom sa vystupovalo na prvé vežové poschodie, ktoré zo západnej strany osvetľuje okno. Medzi vežou a chrámovou loďou je tak prechod na chór. Ten bol postavený v západnej časti chrámovej lode ako veľká drevená baroková empora. Dodnes sú tu dvere, ktorými by sa dalo prejsť na chór. Na ňom v strede bol organ, slúžiaci už v 16. storočí evanjelikom. Prechod je teraz nevyužitý, nakoľko na chóre v kostole je od roku 1903 nainštalovaný „nový“ organ, ktorý zaberá pomerne veľkú časť chóru. Organová skriňa s rozmermi meter krát šesť metrov zaberá práve stenu so spomínaným prechodom. Na chór bolo potrebné vymyslieť iné schodisko. Už na konci 17. storočia došlo k funkčnej zmene pri vchode do kostola, a to z podvežia, teda na západnej strane. Južné portály sa nepoužívali. Jeden bol zamurovaný a druhý prerobený. V období baroka a neskôr sa urobila prístavba predsiene. Z nej v 60.-tych rokoch 20. storočia vznikla kaplnka lurdskej Panny Márie. Vedľa nej sa pribudoval jednoduchý vchod na chór. Murovaný, zastrešený s jednoduchým dreveným schodiskom s podestou. Ten roky slúžil ako vstup pre veriacich z južnej strany na emporu. Súčasná empora je z 30.-tych rokov 20. storočia zväčšená o bočné krídla, čiže je v tvare „U“, kde sa vmestí spevokol, organista a veriaci ( zväčša muži ). Je to pomerne veľký priestor i s lavičkami na sedenie, kde v nedele a sviatky pojme cca 60 – 80 ľudí. Vchod bol denno-denne využívaný, avšak mal aj nevýhody. Vchádzalo sa zvonku (po viac ako 3 storočia – najprv z veže zo západnej strany, potom z južnej strany) do zadnej časti chrámu a človek mal pocit, že je menej viditeľný ( menej účastní na bohoslužbe ), stávalo sa že niektorí ani nevošli do chrámu. Na sväté prijímanie bolo potrebné zísť z chóra, prejsť cez dvor a hlavným vchodom vojsť do kostola, po prijímaní absolvovať cestu späť. Často to bolo nepohodlné, hlavne za zlého počasia ( dážď, sneh, vietor…). Pri rozsiahlejších úpravách v kostole, pri výmene lavíc, skrsol nápad členov hospodárskej rady, urobiť výstup na chór priamo z kostola. Vyššie spomenuté nevýhody by sa tým odstránili. Človek tak vstupom do chrámu nie je rozptýľovaný pohybom prichádzajúcich, či odchádzajúcich ľudí.
Po prerokovaní, prepočítaní, vymeraní stolárskym majstrom pánom Jánom Babičom vznikol projekt nového schodiska, ktoré bude umiestnené v rohu juhozápadnej časti chrámovej lode. Samonosné schodisko je zhotovené z tvrdého bukového dreva prírodnej farby, práce vykonala v roku 2023 stolárska firma „Babič“ z Ľubice, financovala to farnosť Ľubica zo zbierok ochotných farníkov, za čo im patrí poďakovanie. Nové schody na chór začali slúžiť 11. augusta 2023.
Autor textu: Mgr. František Hanáček
