Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. Uprostred obce mala svoj kostol zasvätený Duchu Svätému. Možno predpokladať, že kostol jestvoval už v 12. storočí. Poukazuje na to starobylá štvorcová svätyňa a jej mohutné románske krížové rebrá, ale aj patrocínium Ducha Svätého, ktoré patrí medzi najstaršie. Kostolná loď je však novšieho dáta, možno zo 14. storočia. Aj po tom, čo si noví usadlíci postavili svoj kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, istý čas aj kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. V roku 1434 sa správca Kostola Sv. Ducha stal z rozhodnutia Žigmunda Luxemburského členom Bratstva farárov XXIV. miest. Bol volený mestskou radou, mal právnu autonómiu a nezávislosť od miestneho farára. Vzťahy medzi nimi sa akiste vyriešili až v 14. storočí, keď bolo dané, že mesto alebo obec nemôže mať dva farské kostoly. Asi preto sa pri ňom postavil mestský špitál – útulok pre chudobných a telesne postihnutých a kostol sa stal kostolom špitálskym. Usudzujeme aj podľa toho, že podobný osud mal aj Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý sa tiež premenil z pôvodného starého kostola Slovákov na špitálsky kostol. Je evidentné, že v Ľubici vždy žili minimálne dve etniká – slovenské a nemecké pokojne vedľa seba, neskôr aj ďalší: Maďari, Rusíni, Židia… Prevahu však mali Nemci. Počas reformácie (šírila sa z Nemecka) sa stal kostol evanjelickým. Má prvenstvo v tom, že na Slovensku sa stretli veriaci s reformačným učením po prvýkrát v roku 1520 a to v Ľubici, kde tamojší katolícky farár Tomáš Preisner prečítal v Kostole Svätého Ducha zhromaždenému davu z kazateľnice 95 téz Martina Luthera. Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať aj slovenským kostolom. V čase protireformácie, keď katolíci preberali kostoly späť od evanjelikov, kostol Svätého Ducha bol opäť prvý na Spiši, v ktorom sa slúžila katolícka bohoslužba v roku 1671. Kostol sužovali pomerne časté požiare i záplavy, a tak boli nevyhnutné opravy. Roku 1738 bol čiastočne zreštaurovaný, dnešný výzor je z roku 1761. Ten rok je aj na kartuši na víťaznom oblúku. Kostolná loď dostala novú klenbu a pôvodné okná boli nahradené barokovými. Aj interiér bol zbarokizovaný. Roku 1708 zhorela strecha kostola a zvon z roku 1475 sa v ohni roztavil. Roku 1742 dal farár Wodzicki uliať nový zvon. Nasledovali ďalšie požiare v rokoch 1786, 1837, 1922. Počas I. svetovej vojny roku1917 boli zrekvirované dva zvony a medený plech z farského kostola, ale aj zvon z kostola Svätého Ducha. Dňa 15. augusta 1924 požehnal farár Ján Pataky tri nové zvony. Dva pre farský kostol boli zo zbierok domácich a amerických katolíkov pochádzajúcich z Ľubice a tretí darovala kostolu Svätého Ducha zvonárka Mária Klukošovjanová. Kostol poškodzovali aj povodne v rokoch 1713, 1735, 1813, 1845, 1962. Generálna oprava bola vykonaná až v roku 1969, pričom sa úroveň okolitého terénu znížila o 70 cm kvôli nánosom a upravilo sa aj odvodnenie okolia. Naposledy bola povodeň roku 2010.
Autor textu: Mgr. František Hanáček
