Kostoly
Krátko o ich histórii: Už v roku 1268 mala Ľubica farský kostol a jeho farár bol členom Bratstva XXIV kráľovských farárov. Je veľmi pravdepodobné, že centrom pôvodnej slovenskej obce bolo okolie tzv. malého kostola Ducha Svätého, ktorý bol pôvodne farským kostolom. Jeho výstavba siaha ak nie do 12., tak najmenej do prvej polovice 13. storočia. Nazývali ho aj slovenským kostolom. Svedčí o tom aj prastaré patrocínium.
Nemci, ktorí sa usadili pôvodne vedľa slovenskej Ľubice, si na kopci postavili v 13. storočí svoj kostol, ktorý zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. Po tom, čo v roku 1271 uhorský kráľ Štefan V. udelil spišským Nemcom veľké privilégium, obe obce splynuli a nemecké výsady sa vzťahovali aj na slovenskú časť. Takto sa obce premenili na stredoveké mestečko. Spočiatku bol problém v tom, že mestečko malo dva farské kostoly.
O tom, že sa spory medzi správcami oboch kostolov o to, ktorý má byť jediným skutočným farským kostolom, tiahli dlho (podobne ako v Kežmarku), svedčí aj skutočnosť, že keď sa v roku 1408 na ceste pri meste stretli farár farského kostola Mikuláš s farárom kostola Ducha Svätého Jánom, nastal medzi nimi spor, ktorý riešili prostredníctvom mečov, ktorými obaja boli ozbrojení. Nasledujúci súd rozhodol v prospech farára Mikuláša, a tak sa spor definitívne skončil. V tej dobe už totiž malý kostol slúžil ako špitálsky kostol. Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol v 30. rokoch 14. storočia prebudovaný a o niečo rozšírený.
